Božia milosť
Rado Krupa

Krst Kristov
Daniel Pastirčák

V nedeľu, 4. januára 2009 sa opäť uskutočnilo požehnania bábätka v našom zbore, malého Mareka Vráblika. Nech ho Pán Boh sprevádza v jeho živote.

Vytrvalosť
Milan Mitana

Vianočné bohoslužby v našom zbore sa uskutočnia na Štedrý deň, 24. decembra o 15:30 hod. v priestoroch Infocentra na Prostrednej ulici.

Odvaha
David Kudroč

Otvorenosť
Patrick Higgins

Bdelosť
Rado Krupa

Už túto nedeľu, 30. novembra, ktorá bude prvou adventnou, začíname sériu kázni o adventných cnostiach.

30. 11. – Rado Krupa: Advetné cnosti – Bdelosť

7.12. – Patrick Higgins: Adventné cnosti – Otvorenosť

14.12. – David Kudroč: Adventné cnosti – Odvaha

21.12. – Milan Mitana: Adventné cnosti – Vytrvalosť

V nedeľu, 23. novembra sa pravidelné bohoslužby v našej misijnej stanici vo Svätom Jure neuskutočnia. Spoločne sa zúčastníme bohoslužieb v našom materskom zbore Cirkvi bratskej na Cukrovej 4 v Bratislave. Bohoslužby tam začínajú o 10:00 hod.

Ježišovo stretnutie s Bartimeom
Pali Bíroš

Bartimeus – slepý žobrák, ktorý stretol Ježiša a On mu vrátil zrak. Keď my stretneme Ježiša, tiež sme ako takí Bartimeovia – nevidíme skutočnosť, ktorú by sme mali vidieť. Potrebujeme otvoriť oči, aby sme mohli vidieť Pravdu.

Ježišovo stretnutie s Jánom Krstiteľom
Rado Krupa

Ďalšie pokračovanie série kázní Ježišovo stretnutie s …. V istom zmysle v každej z postáv, o ktorých boli doterajšie kázne Pán Ježiš stretol aj kúsok z nás. Či už to bol neveriaci Tomáš alebo žena pri studni. Aj v postave Jána Krstiteľa nás môže Pán Ježiš stretnúť, možno v tom čo Ján Krstiteľ prežíval, v čo veril, možno v jeho vlastných pochybnostiach o prichádzajúcom Mesiášovi.

Ježišovo stretnutie so Samaritánkou
David Kudroč

Ježiš na pravé poludnie odchádza od svojich učeníkov a ide k studni. Ako keby to plánoval. Tam stretáva Samaritánku a rozpráva sa s ňou. V tej dobe to bol prehrešok voči miestnym kultúrnym danostiam. No Ježiš na to nedbá, hoci vie o akú ženu ide.

Ježišovo stretnutie s Tomášom
Daniel Pastirčák

Tomáš, jeden z dvanástich učeníkov, prezývaný Dvojča, nebol pri tom, keď sa toto všetko stalo. Ostatní mu rozprávali: „Videli sme Pána!“ Ale Tomáš pochybovačne odpovedal: „Neuverím, kým neuvidím a neohmatám rany na jeho rukách a boku.“ O týždeň boli učeníci znovu spolu a tentoraz bol s nimi aj Tomáš. Dvere boli zasa zamknuté, keď sa Ježiš znova zjavil medzi nimi a pozdravil ich: „Pokoj vám!“ Potom sa obrátil k Tomášovi a povedal mu: „Dotkni sa prstami mojich prebodnutých rúk a môjho boku. A už nepochybuj, ale ver!“ „Môj Pán a môj Boh!“ vyznal pokorne Tomáš.
(Ján 20:24-28, preklad Nádej pre každého)

Okrem videa tu máme i klasický podcast, keby ste si chceli iba vypočuť kázeň alebo stiahnuť do počítača a vypočuť neskôr.

V nedeľu, 12. októbra sa naše pravidelné bohoslužby neuskutočnia z dôvodu konania zborovej víkendovky v Jelke. Najbližšie budú až tú ďalšiu nedeľu, teda 19. októbra, kedy príde kázať opäť Daniel Pastirčák.

Ježišove stretnutie s Máriou a Martou
Josef Sýkora

Príbeh o Márii a Marte aj v súčasnosti konfrontuje našu prepracovanosť. Marta posluhuje hosťom, má plno práce. A vadí jej, že Mária nepomáha. No Ježiš ju napomenie a poukáže na to, čo je v živote dôležitejšie: mať plné ruky práce alebo počúvať to, čo Ježiš hovorí…

Ježišova vizitka
Peter Kozár

Vizitka je malý kúsok papier, 5×9 cm, ktorý pomáha pri predstavovaní s inými. Dnešná kázeň je o Ježišovej vizitke. Ako sa Pán Ježiš uviedol, ako to začalo, keď prvýkrát verejne vystúpil. Nebolo to nič menšie ako 500 litrov vína – svadba v Kaáne Galilejskej.

Život človeka je jednou veľkou hromadou naháňačiek za všeliakými vecami. Je to pokladanie jedného kamienka skúsenosti vedľa druhého, až kým všetky nezapadnú do výslednej mozaiky viac, či menej zmysluplného pohľadu na svet, ktorý považujeme za správny.

Celá životná skúsenosť je reťazou čiastkových emócií, za ktorými sa neustále podvedome ponáhľame. Tie najvypuklejšie z nich, ktoré nám robia nesmiernu radosť, ako je napríklad dobre platená práca, kúpa nového auta, výhra v lotérii, ale aj kvalitný vzťah s milovaným človekom, či narodenie detí – to všetko úspešne hasí náš vnútorný smäd po šťastí a spokojnom živote. Smäd, ktorý sa o chvíľu vrátiť naspäť, aby musel byť zase uspokojený niečim novým.

Veci samotné nás nerobia šťastnými. Robia nás takými emócie, ktoré tieto veci vyvolávajú. Strácajú sa však v momentoch života, ako dúšky čerstvej vody v hrdle tuláka blúdiaceho po púšti.

V slzavom údolí okolo nás chýba nepominuteľné šťastie. Dlhé roky svojho života žijeme v spokojnosti, z času načas rozťatej smädom po nových emóciách, aby sme nikdy nezabudli, že pozemskými vecami ho neuhasíme. Buď ho uhasí smrť, alebo nás čaká Veľký, Definitívny Dúšok, po ktorom sa smäd už nikdy neozve, nie preto, že zanikol v posmrtnej beznádeji, ale preto, lebo bol uhasený už raz a navždy. Definitívne v nadpozemskom raji. Odpoveď, ktorá spraví svoju otázku zmysluplnou. Naplnenie, ktoré premení prázdnotu. Boh, ktorý zakryje vieru. Osvieženie naveky.

Vlado Gábor

zdroj: Pohár živej vody